Nordend 4609m

Napriek tomu, že je tretím najvyšším štítom v Alpách a za priaznivých okolností aj ľahko dostupný, je veľmi málo navštevovaný. Vďačí za to blízkemu, len o 25m vyššiemu Dufourspitze. Ak sa na tento za ideálneho počasia vyberie stovka ľudí, na Nordend sú to len dve – tri dvojky.

Tieto skutočnosti, ako aj nevydarený pokus v roku 1999 nás vyprovokovali k tomu, aby sme sa opäť uchádzali o jeho priazeň. Neisté počasie spôsobuje, že sa hneď nehrnieme do útoku. Najprv si pozrieme Findelnap a cez Grunsee sa dostávame pod Gornergrat, kde prenocujeme. Trochu nás vystraší poriadna nočná búrka. Ráno pokračujeme na Gornergrat a cez stanicu Botenbode, chatu Mt.Rosa sa dostaneme na Obereplatje 3300m, kde v blízkosti ľadovca rozbíjame „základný tábor“. Parádne miesto s krásnym výhľadom na Matterhorn. Presviedčame sa, že Kali (Kalenský), ktorý tu spal pred dvoma rokmi, neklamal. To slniečko tu zapadá naozaj na dvakrát. Prvý raz za Matterhorn, potom spoza neho vyjde a až potom definitívne zapadne za horizont.

Ráno o štvrtej sme už na ľadovci. S menšími problémami riešime prvé trhliny a svitanie nás stíha na rázcestí pod Sattelom 4200m. Krátky odpočinok a hurá na End. Lenže, chyba lávky – po hodine sa naše snaženie končí na odštiepenej kryhe ľadovca. Okolo nás sú obrovské trhliny bez šance na ich prekonanie. Už druhýkrát nám Nordend nepraje.

S veľkým sklamaním otáčame a náladu si vylepšujeme opakovaním výstupu na Dufour (aspoň ja a Jožo). Tu z vrcholového hrebeňa hodnotíme náš raňajší omyl. Trafili sme sa medzi tie najväčšie trhliny, ktoré sme v plochom osvetlení zdola nemohli vidieť. Zato sa nám ukazuje možná výstupová cesta, ktorá začína o „poschodie“ nižšie. Zároveň sa dozvedáme, že na Nordend sa pre nepriaznivé podmienky nevodí.

Úsvit nového dňa nás opäť nachádza pod Kopcom. Teraz už vieme, ako naň. Navyše nás predbehla belgická dvojica a tá vystupuje neomylne po nami vyšpekulovanej trase: kameňolom, most , dvojičky, malý a veľký sérak a bez prekážok Silbersattel. O deviatej už stojíme pod ním. Na vrchol vedie ostrý ľadový hrebienok zakončený skalnatou čiapkou. Po polhodine sa tešíme z vrcholu. Miesta pre nás siedmich je tu málo, zato naša radosť je veľká. Umocňujú ju aj perfektné výhľady na okolité štíty. Tretí pokus bol predsa len úspešný.
Na zostupe nás vystraší benjamín Ferko, ktorému odídu mačky, a tak zachraňujeme až sa zadýchame. Našťastie bez straty „desiatky“. Milan s Mirom hodia ešte pokus o prechod na Dufour a my ostatní zostupujeme cez chatrné mosty a podmínované séraky na základňu.

Jano Fukas