Kategória: Aktuality

Po dlhšej odmlke sa prihováram čitateľom s opisom nášho výletu na najvyšší vrchol Rakúska – Grossglockner, pre jazykovedných puritánov aj Veľký Zvonár. Autorom tejto myšlienky boli chalani zo Žiliny, ktorých som v júli náhodou stretol na Chate pod Rysmi. Bola to náhoda, lebo v tom čase mali byť práve na Glockeri, ale počasie urobilo škrt ich plánom. Nasledoval telefonát od Juraja s určením

Chata na Goutreri je preplnená. Každý sa snaží zahájiť fázu oddychu pred zajtrajším náročným dňom. Niektorí s chuťou jedia, iní sa bez chuti snažia vysporiadať s nadmorskou výškou a unavene civia pred seba. Všetci však intenzívne do seba vstrebávajú teplo chaty. Som tu už piaty raz, ale v takomto nečase som ešte nevystupoval. Spolu so mnou je tu Stano a Milan.

Keď ľudia na Zemi boli už veľmi zlí a nedali si povedať, poslal pán Boh na nich potopu a všetko zlo spláchla voda. Vďaka svojej lodi sa zachránil len Noe s rodinou a jeden pár z každého druhu zvierat, ktoré vzali na loď. Po opadnutí vôd Noe so svojou archou pristál na hore Ararat. Toto som sa dozvedel ako malý

Pripusťme si, stane sa to aj v lepších rodinách. Rodina zazmätkuje, vyrazí na dovolenku nesprávnym smerom a výškomer zrazu klesne až na nulu. Musím sa priznať, nedávno sa táto nemilá vec stala aj u nás. Čo už človek neurobí, aby pomohol bohyni Hére – ochrankyni rodinného krbu a vydatých žien a Estii – ochrankyni rodinnej pohody. Šoféri zájazdového autobusu, smerujúceho

Napriek tomu, že je tretím najvyšším štítom v Alpách a za priaznivých okolností aj ľahko dostupný, je veľmi málo navštevovaný. Vďačí za to blízkemu, len o 25m vyššiemu Dufourspitze. Ak sa na tento za ideálneho počasia vyberie stovka ľudí, na Nordend sú to len dve – tri dvojky. Tieto skutočnosti, ako aj nevydarený pokus v roku 1999 nás vyprovokovali k

Úplnou náhodou som získala informáciu, že kancelária pre turistiku v Obervellachu v Korutánsku v Rakúsku pokračuje vo viac ako desaťročnej tradícii v organizovaní „týždňa vysokohorskej turistiky“, ktorú začala pod názvom Týždeň putovania po horách s batohom na chrbte, ktorý je určený pre každého. Pri tomto podujatí sa nevyžadujú žiadne skúsenosti s turistikou, účastníci sa rozdelia do viacerých skupín podľa výkonnosti,

Dám vám jednu otázku – chcel by som ísť do hôr, kde neexistujú turistické chodníky, kde nenájdete žiadne chaty, lanovky, dokonca neexistujú o nich žiadne mapy alebo podrobné informácie. Možno vôbec také hory v 21. storočí navštíviť? Predstavte si, že áno a to dokonca v Európe. V krajine tajomnej, možno sa zdá, že nebezpečnej, no hlavne krásnej. V Albánsku. Albánsko

Celý život som „hltal“ knižky o himalájskych výstupoch a z prečítaných príbehov som si robil obraz o krajine, základnom tábore, výškových táboroch, počasí, dýchaní vo výškach, stravovaní a mnohých iných veciach, ktoré súvisia s výstupom na najvyššie končiare sveta. Osobná skúsenosť je však niečo úplne iné a mnohé z mojich predstáv sa ocitli naruby. Ale poďme pekne od začiatku. Po

V polovici septembra sme odchádzali do Himaláji a bolo potrebné sa aklimatizovať. Voľba samozrejme padala na Mont Blanc, ale horúce leto a s tým spojené topenie alpskych ľadovcov nám cestu na Mont Blanc ,,zarúbalo,,. Tak sme si pre náš pobyt zvolili oblasť Monte Rosy. Na zapožičanom vozidle Ford Tranzit vyrazíme zo Žiliny 27.8. odpoludnia. Je nás osem. Okrem mňa Fero

Pred zotmením vietor rozfúkal mraky a potom sa nám konečne ukázala naša juhozápadná stena Alpamaya. Je to pojem. Môj prvý dojem a slová zneli: Tak toto mám vyliezť! Účastníci Slovensko-Českej expedície:Jozef Opatovský, Roman Husár z TrenčínaSylvo Kocian, Jozef Jurek z Rožnova p. Radhoštěm Alpamayo – hora vysoká 5 947m. Leží na konci Santa Cruz v pohorí Cordilliera Blanca. Juhozápadná stena, ktorú sme liezli, je