Vysoké hory vo väzení.

KEĎ VYSOKOHORSKÉ DOBRODRUŽSTVÁ PREKRAČUJÚ ZVJS
Prípravy na tohtoročný jubilejný festival mali nezvyčajnú ouvertúru. Pristavím sa pri nej, aj s vysvetlením tej krkolomnej skratky v nadpise…, a bude ich viac..
Tento rok sme začali neobvykle v ÚVV a ÚVTOS (Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody v Žiline). Keď niečo robíte 30 rokov, už máte pocit, že vás ťažko niečo prekvapí, ale našťastie to tak nie je.
Edícia tohtoročného festivalu začala oveľa skôr…
Prišiel nám mail od príslušníka ZVJS (Zboru väzenskej a justične stráže), že „…bolo by mi cťou, ak by ste prijali pozvanie do ÚVV a ÚVTOS Žilina za účelom prezentácie festivalu horských filmov. Ľudia, s ktorými pracujem, v určitej fáze života zlyhali. Mojím cieľom je ukázať im krásy prírody, ľudskej pokory a odhodlanosti, ktorú určite viete poskytnúť zaujímavým rozprávaním, prípadne ukážkou filmov z festivalu“.
Samozrejme, pozvanie sme prijali a boli sme tam. Ukázali sme im skrátenú dramaturgiu festivalu tak, ako je rokmi zaužívaná: Predstavenie festivalu, film Slovensko, kvalitný horský film (Juraj Dlábik) a samozrejme živá prezentácia (Peter Čaplický).
Mali sme na to obmedzený čas ich voľna, ktorý sme samozrejme aj vzhľadom na mnoho otázok a záujem prekročili. Len rozkaz ísť na večeru ukončil toto v daných podmienkach nečakane príjemné stretnutie. Pohľad zo strany organizátora je tu: https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/ked-vysokohorske-dobrodruzstva-prekracuju-hranice
Za mňa a Petra: Rodilo sa to dlho, nakoniec to dopadlo veľmi dobre.

Juraj Dlábik