O 41. zimnom kurze Základov VhT 26.2. – 1.3.2026
Riport #1
Bolo to roku pána 2026 v dňoch 26.2. – 1.3.2026, keď na Zelenom plese vo Vysokých Tatrách, Sám Najvyšší požehnal snehu, konal sa pod záštitou PREVYK-u a pod láskavým a veselým vedením (mladíkov duchom) – Petra Kalenského a Ľuboša Webera, 41. Zimný kurz základov VHT. Na počin tento, odhodlalo sa a prišlo, spolu 9 kusov kurzistov vo veku od mladíckeho až po dôchodkový, bažiacich po vzdelaní hlbšom a sebavedomý v horách vyššom.
Po individuálnom dostavení sa kurzistov na Chatu na Zelenom plese, boli títo podľa intenzity chrápania a tolerancie voči nemu, rozdelení do izieb a rovno hodení do vody hlbokej na lane dlhom a začalo sa odovzdávanie vedomostí o lanách a uzloch, spojené s následným praktickým precvičovaním správneho budovania štandu, bezpečného naväzovania sa na lano, prusíkovania ako aj odsedávania, ktoré si každý aj vyskúšal so svojou výbavou a ktoré sa konalo v družnej atmosfére, v suteréne – baru chaty.
Nasledujúceho dňa okamih pravdy nastal a hejno kurzistov sa pod odborným dohľadom, naväzovalo postupne na lano a po zľadovatenej skale rôznymi spôsobmi (výdatne podporovaný gravitáciou), kontrolovane zlaňovalo. Tu práve sa ukázala bravúrnosť alebo nedostatky techniky jednotlivých kurzistov, pri použití zlaňovacej osmy, istiaceho reverza alebo núdzovo polovičného lodného uzlu. Prípadné drobné nedostatky, boli na mieste činu priam otcovsky trpezlivo vysvetľované a naprávané inštruktormi Petrom a Ľubom.
Po úspešnom precvičení všetkých bežných techník klesania na lane, okrem použitia voľného pádu, nastal čas pre zápas s gravitáciou v opačnom smere a kurzisti sa učili sebazáchranu z trhliny a po zľadovatenej skale stúpali nahor za pomoci svojich chabých svalov avšak silnej vôle, istení použitím dvoch prusíkových slučiek.
Po úspešnom absolvovaní boja s gravitáciou v oboch smeroch – bez straty kurzistu, nasledovala činnosť survivalová. Pod odborným metodickým vedením inštruktorov, si kurzisti začali kopať svoje diery. Pardón, kopať si snehové záhraby. Podobnosť s inou obľúbenou činnosťou – tunelovaním, je čiste náhodná. Inštruktori vysvetlili a následne si kurzisti v praxi skúšali, vyhľadanie vhodného miesta na záhrab, zistenie hrúbky snehu a zásad vykopania správneho záhrabu, ako je sklon, veľkosť, komín atď. Na konci činnosti, sa kurzisti pochválili svojimi výtvormi – „norami“, ktoré boli následne odborne hodnotené a boli doporučené konkrétne vylepšenia.
Večer sa niesol opäť v duchu naberania nových teoretických vedomostí z oblasti rôznych druhov karabín, sedacích aj hrudných úväzov, slučiek, materiálov a ich použitia. Tu bol opäť správny čas na otázky zelenáčov – kurzistov, ktoré starí skúsení vlci – inštruktori, ošľahaní všetkými tatranskými vetrami, trpezlivo a zrozumiteľne vysvetľovali, tak aby to pochopil každý, nie iba intelektuál – titulovaný.
Ďalší deň, sa niesol hneď zrána v rezkom tempe. Inštruktori si rozdelili hejno kurzistov na dva menšie kŕdle a každý inštruktor začal zaúčať svoj kŕdeľ, ako sa správne naväzovať na lano v družstve a vysvetlil techniku a význam viazania brzdiacich uzlov na lane. Následne prišla čerešnička na torte a náhodný kurzista sa v nečakanej chvíli, s dramatickým výkrikom PADÁM!!! hodil na zem – akoby do trhliny. Tu nastal pravý čas na to, aby si zvyšok lanového družstva precvičil okamžité a správne reakcie na túto situáciu. Zaprieť telo v opačnom smere, vytvoriť riadnu oporu pre nohy – zastaviť pád a začať inštruovať správnu činnosť zvyšku lanového družstva a vytvoriť snehovú kotvu. Kurzisti boli veľmi prekvapení z toho, ako pevne drží v snehu správne vytvorená kotva, ktorú kurzisti nedokázali vytrhnuť zo snehu ani za použitia techniky ťahal dedko repu, babka ťahala dedka atď. Po overení pevnosti snehovej kotvy, nastal praktický nácvik správnej techniky na vytiahnutie „dramatického herca z trhliny“, ktorý zapierajúc sa, kládol aktívny – avšak zbytočný odpor. Väčšina lanového družstva ho úspešne premohla – vytiahla.
Ďalšou na rade bola tematika lavín, vyhodnocovania snehu a ukážky spôsobu akým sa určuje pevnosť a nosnosť snehu a snehových vrstiev. Po tom nasledoval nácvik vyhľadávania osôb zasypaných v lavínach a ich vyhrabávania, za použitia snehových sond a pípsov – lavínových vyhľadávačov, vopred zakopaných na tajných miestach v snehovej pláni pri Green Lake, kde „práve spadla lavína“. Po dohľadaní „zasypaných osôb“ pípsami , nasledovala teoretická časť v ktorej boli rozoberané prípady zo skutočného zasypania osôb v minulosti.
Pri tomto bol kladený dôraz na možnosť pádu následnej lavíny, časovú tieseň pri tejto záchrane a nenahraditeľnosť okamžitej záchrany svedkami, ktorí sú na mieste a môžu pomôcť. Môžu pomôcť ešte pred príchodom horských záchranárov a vypršaním krátkeho času kým je možné nájsť zasypaného ešte živého.
Westernová scéna na zasnežených pláňach pri Green lake, alebo …
Keďže ľadovec ani vhodný strmý snehový svah sa nedostavili, tak nácvik brzdenia pádu na ľadovci,si vyžadoval značnú dávku zábavnej kreativity od inštruktorov. Za mladi museli byť inštruktori určite veľkí fanúšikovia westernov a scéna v ktorej je človek ťahaný po zemi na lane za koňom, ich zjavne inšpirovala. Dvaja kurzisti utekajúc, ťahali na lane po snehu svoju “obeť” – precvičujúceho kurzistu. Tento sa snažil počas tohto, pretočiť svoje telo do správnej polohy a zastaviť tých dvoch baviacich sa, vyrehotaných ťahúňov – koňov, zaľahnutím svojho krompáču s maximálnym zarytím jeho hrotu do snehu.
Úloha to bola neľahká avšak zábava veliká a tak bola technika správneho brzdenia, precvičovaná až do jej správneho zvládnutia, k veľkej zábave všetkých zúčastnených. Intenzita ťahania a dĺžka dráhy, naznačovala slušnú mieru škodoradosti tých dvoch ťahajúcich koňov.
Čo dodať na záver ? Snáď iba, že v mene všetkých spokojných a rozverných kurzistov, ĎAKUJEME PÁNOM inštruktorom Petrovi Kalenskému a Ľubošovi Weberovi, za ich čas, za ich snahu o odovzdanie informácií v zrozumiteľnej a zapamätateľnej forme a za krásne spomienky, ktoré sme si všetci z tohto kurzu odniesli.
Pokus o článok spackal : Ľuboš Amigo.
Riport #2
Niektorí netrpezliví prišli na kurz už v stredu prešľapávať chodník po skalku, skúšať hrúbku ľadu a provokovať nás ostatných s fotkami s azúrovou oblohou a slnečným počasím.
Väčšina kurzistov prišla na chatu postupne v priebehu štvrtkového poobedia, pričom posledný člen prišiel neskôr večer. Dozvedeli sme sa, že čakal na dodanie materiálu ku kurzu kuriérom, tak nemohol vyštartovať na chatu skôr. Večer sme sa všetci zgrupili v spoločenských priestoroch, pozoznamovali sa a prešli si teoretickú časť o lanách a uzloch.
V piatok po raňajkách, po rýchlom zopakovaní viazania základných uzlov, sme začali vešať laná cez trámy priestorov baru. Skúšali sme zlaňovanie cez osmu, reverso, karabínu a aj prusikovanie. Okolo obeda sme prešľapávali chodník ku skalke. Občas nás potrápila hĺbka snehu, sem tam niekto zapadol až po pás. Na skalke sme si vyskúšali všetky zlaňovacie techniky z doobedia a aj prusikovanie. Pozreli sme si terén okolo skalky a inštruktori nám vysvetlili, ktoré miesta sú vhodné na núdzový záhrab. Po večeri sme sa za svitu mesiaca všetci vrátili nazad ku skalke, presondovali sme si hĺbku snehu, ukázali si ako sa buduje núdzový záhrab a vrátili sa nazad do vyhriatej chaty.
Slnečné počasie nám prialo aj v sobotu, kedy sme sa hneď ráno vybrali na chodník asi 100 m od chaty. Nacvičovali sme v miernom svahu brzdenie cepínom v rôznych polohách tela padajúceho. Každé družstvo tvorila trojica kurzistov naviazaných na jedno lano. Dvaja ťahali a starali sa o rýchlosť a kĺzanie “padajúceho”. Ten sa snažil zabrzdiť cepínom. Poobede a večer sme mali ešte prednášky z ľadovcovej tématiky. Po obede sme nacvičovali pohyb lanového družstva, budovanie štandov a vyťahovanie parťáka z trhliny. Keďže chata praskala vo švíkoch, večer sme si dali izbovicu s prednáškou o ľadovcových skrutkách a varení. Nakoniec sme skĺzli do rozprávania zaujímavých historiek a bolo ťažké to rozpustiť.
V nedeľu predpoludním sme mali prednášku o ľadovcoch a lavínach s Lubošom pričom Peter išiel pre nás pozahrabávať piepsy. Rozdelili sme sa na dve družstvá, ktoré sa potom prestriedali. Jedno išlo hľadať, sondovať a vyhrabať štyroch “zasypaných” s Petrom a druhé vzal Luboš Určovanie snehových podmienok a stability snehovej pokrývky pomocou lavínovej lopaty. Poobede sme sa v priateľskom duchu rozišli. Väčšina z nás si okrem vedomostí z kurzu odnáša aj priateľstvá.
Miška