PRECHOD HREBEŇOM NÍZKYCH TATIER


Už 17. krát sa uskutočnila pravidelná májová akcia  Prechod hrebeňom Nízkych Tatier. Po minuloročnej zmene, keď sme na útulňu Ďurková prišli z Jasnej cez Chopok, sme sa tento rok rozhodli pre istý aj pohodlný nocľah na Chate M.R. Štefánika.

V sobotu 11. mája sme sa šiesti stretli v Liptovskom Mikuláši a po 9. hodine sme začali stúpať od Vrbického plesa do sedla Poľany. Počasie bolo ideálne – polojasno teplo na krátke rukávy, skoro bez vetra a excelentné výhľady na polovicu Slovenska. Väčšinou sme kráčali po firnovom snehu a na mnohých miestach bola vrstva čerstvého krásne bieleho snehu, ktorý napadol pred štyrmi dňami. Na Derešoch sme už boli siedmi a pri Kamennej chate sme stretli kompletnú päťčlennú rodinu Kurekovcov s historicky najmladšou účastníčkou šesťmesačnou nádejnou turistkou.

Po výdatnej polievke na zrekonštruovanej chate sme vyrazili po hrebeni a za dve hodiny väčšina z nás postupne vyšla k vrcholovému krížu na najvyššom bode Nízkych Tatier – Ďumbieri. Cesta na chatu  bola priamo dolu pohodlne po snehovom svahu. Viditeľnosť bola stále výborná, len na oblohe pribudla vysoká oblačnosť a začalo aj fúkať, tak sme využili aj teplejšie súčasti oblečenia.

Na chate bolo  ubytovaných pár turistov, v jedálni sme stretli ďalšiu turistickú rodinku – Bačkorovci s dvomi dcérami a pred večerou sa k nám pripojil Juraj Dlábik, pre ktorého bola naplánovaná trasa príliš krátka a preto začal ráno už v Liptovskej Lúžnej. Možno je to inšpirácia na nasledujúci ročník prechodu.
Večer sme sa všetci stretli pri dvoch stoloch, pri pive a turistických spomienkach sme strávili pekný večer. Ráno sme sa prebudili do zamračeného a daždivého dňa. Počasie sa postupne umúdrilo a mohli sme sa v pohode vrátiť do civilizácie. Väčšina sa vybrala najkratšou cestou na juh na Trangošku, dvaja na Čertovicu, ďalší do Nižnej Boce a organizátor akcie  cez Ďumbier Širokou dolinou na Lúčky.         
Tohoročnú akciu charakterizovalo krásne počasie v prvý deň, hrebeň s množstvom snehu,  príjemná atmosféra na túre aj na chate umocnená kopou malých detí.
Boli to dva pekné dni strávené v krásnej prírode a v spoločnosti priateľov. O rok sa stretneme na 18. ročníku.

Okrem  už spomenutých účastníkov som na akcii stretol: Jožka a Ľudku Zábojníkových, Mariána Rusinka, Stana Vajsábela, Heňa Totha a Marianku Zavadzanovú.


Atmosféru akcie priblížia obrázky v prílohe od  Jana Krchnavého a Mariána Rusinka.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *