17. BRNČASTRETKO 21. – 23.9.2018: Spomienky jednej Poľky.

Akože dnes nikto nemá čas čítať dlhé články, vynasnažím sa napísať krátko a konkrétne a len pár vecí. A už na začiatku poviem, že hoci pre mňa toto stretko nebolo na sto percent úspešné, som veľmi šťastná, že som prišla a teraz znova netrpezlivo čakám ďalšie.

V piatok sme išli na Lomničák. Boli sme deviati – šesť účastníkov (tri ženy, z toho dve Poľky a traja muži) a traja inštruktori – Stanka, Ivan a Peter. Trasa viedla cez Nemecký rebrík a Medené lávky. Na Lomničák išla som druhýkrát a túto som si túru vybrala, aby som mohla celý deň tráviť na horách. V júli som išla od Téryho kuloára a aj vtedy organizátor bol Peter, tak som teraz bola pokojná, lebo hoci túra je dlhá a je tam veľa zlaňákov, vedela som, že keby sme mali nejaké problémy, inštruktori sa o nás postarajú.

Trasa cez Nemecký rebrík a Medené lávky je podľa mňa veľmi atraktívna, hoci je tam aj pár úsekov so sutinou, a každý vie, že nie je príjemné isť chodníkom plným voľných kameňov. Mali sme tiež traverz, trocha lezenia a jeden zlaňák. Všetci sme to zvládli, na vrchole odmenou za našu námahu bola vysokohorská zostava – káva a Kofola. Pri návrate bolo veľa sutiny a zlaňákov, ale celkom dobre a dosť rýchlo sme to dávali. Posledný úsek sme však už išli po tme. Nebolo to ľahké, lebo trasa nejde pohodlným chodníkom. Mali sme však starostlivých a skúsených inštruktorov, tak úspešne nás z tejto tmy vyviedli. To bola skvelá túra!

Mimochodom na tejto túre som sa dozvedela, že naša sympatická inštruktorka Stanka celkom dobre vie po poľsky a počula som, že jej poľština znie veľmi krásne a korektne. Ach jaj, keby ja som mala takúto slovenskú výslovnosť akú má Stanka poľskú, nielen Maďari na južnom Slovensku by ma považovali za Slovenku.

Tretí Poliak, Bartek, išiel v piatok na Karbunkulový hrebeň. Potom mi povedal, že hoci túra krátka, bola dosť náročná a plná vysokohorských zážitkov. Ľuboš, inštruktor s ktorým bol, ukázal mu, že vysokohorská turistika toto nie je dajaká prechádzka po horách, a účastník mal by mať schopnosti a kondíciu, nebáť sa výšky a expozície. A po takomto popise chcela by som si niekedy vyskúšať túru s Ľubošom.

V sobotu sa pridal k nám studený front. Prosila som Petra, aby ho dopredu informoval, že všetky miesta na stretku sú už obsadené, ale náš vedúci mi povedal, že na stretko sa prihlásiť môže každý, hoci nie každý môže ísť na túru. Tak kvôli tomu frontu v sobotu na túru sme neišli. Namiesto toho pred poludním, keď pršalo, sme mali precvičovanie na chate dole v bare a poobede sme odbehli na skalku a tam sme cvičili rôzne zlaňáky.

A hoci zlaňáky mám veľmi rada, zážitok pre mňa bol zlaňovať na jednom lane, lebo sa mi zdalo, že ma takéto jedno lano neudrží. A ešte inštruktor Ľuboš (ten z Karbunkulového hrebeňa) mi povedal, že sa mám v polovici zlaňáku s týmto jedným lanom zastaviť a zatlieskať, aby som si overila, či som si môj zlaňák pripravila správne a že s uzlami, čo som si sama viazala, nespadnem. No, myslela som, že sa takéto veci overuje pred tým, ak začnem zlaňovať, a nie vtedy, keď už visím nad priepasťou.

Keď prvý inštruktor Ľuboš testoval moju psychickú odolnosť, druhý inštruktor Ľuboš opakoval si na hlas poľské slovo „zakręcona“, ktoré som ho na tejto skalke učila vyslovovať. A keď „ę“ nemáte, povedala som mu, že znie toto trocha ako eu, ale som možno zle vysvetlila, lebo uňho toto znelo ako zakrĘĘĘcona, a nie zakręcona, čo ma veľmi bavilo :-).

No, a ako piatok bol pre mňa úspešný a sobota veľmi fajnová, nedeľa to bola katastrofa. Lebo ja som na túru neišla a v miesto mňa na túru spolu s ostatnými účastníkmi išiel asi ten studený front. Takto sa stalo, lebo tento front priniesol nám zlé počasie a pokazil podmienky na horách. A ja som si nevzala mačky. Nebudem písať, prečo som si tie mačky nevzala. Skratka len poviem, že bola to úplne moja chyba. Plakala som v sobotu večer nad tým celú hodinu, a nemohla som ani za toto nešťastie zvaliť vinu na studený front. V nedeľu som cez Monkovu dolinu išla do Ždiaru a zo Ždiaru autobusom a stopom do Poľska.

Už končím, ešte iba jedna vec. Poznám príliš málo slovenských slov, aby som popísala, ako sa mi tieto stretká páčia. Napíšem len, že keď som v júni tohto roka prišla prvýkrát, ihneď som vedela, že už budem prichádzať stále, lebo tieto stretká sú super. Atmosféra je úžasná, slovenskí parťáci a inštruktori sú úžasní, túry sú úžasné, jednoducho úžasné je všetko!

Zdravím z Poľska všetkých inštruktorov a účastníkov 17. Brnčastretka a plačem, že ďalšie stretko bude až v júni na budúci rok.

Beata

 

PÁR SUCHÝCH ČÍSEL A STRUČNÝCH VIET
Po mesiaci sa už ani na viac nezmôžem, ešte tak dva linky na letné vodopády.

Pekne sa nás nazbieralo:
27 s preukazmi SVTS, 22 bezpreukazových. No a k tomu aj 6 inštruktorov VhT II. stupňa a 7 „jednotiek“. Na štvrtok sa dohlásila kopa ľudí, takže aj „dvojkári“ si zopakovali spanie v spacáku ako za mladi. Na kvalifikačných kurzoch sa v posledných rokoch spí vo vlastnom, aby sa potom mohlo liezť po vlastnom (= po vlastnom postupovom istení). Po letných monzúnoch sú chodníky podmyté, čiastočne už aj poopravované. Suť hore na kopcoch akotak držala a skala bez problémov.

Rozcvička v piatok:
– na Žeruchách si Rišo, Pali a Ľuboš D. dali J hrebeň, Paľo ako obvykle Cestu cez knihu.
Miro a Kosťa dali Vidlový hrebeň.

Luboš W. a Lukáš + 4 dali Karbunkulový hrebeň, na Kozí štít šiel Bajo.
Stanka, Ivan, ja + 6 sme sa prebehli na Lomničák cez Nemecký rebrík, Medené lávky, návrat cez Medenú kotlinu.

Studený front nám v sobotu zabezpečil opakovací kurz: zahnal nás do baru a na skalku za plesom. Janko a Pali sa ešte poobede prebehli (vyprdieť) na prieskum na Jastrabku, Kosťa s Mirom zasa pod Nemecký rebrík. No a zopár neinštruktorov odhlásilo večeru a šli domov, vraj kukať sa na futbal, poledance, či čo.

V nedeľu Bajo, Ivan, Ľuboš a Paľo vzali „svojich“ cez Kopské sedlo na Jahňací štít. Janko s Palim dali Karbunkulový hrebeň. Dve dievčatá mi vzali lano a pretlačili ma cez Nemecký rebrík a zlanili sme dole z Medených lávok (je celkom fajn kukať sa na ženské, ako mi vláčia lano). Keď sa tak na to kuknete, je to kopa mien, ale na rozdiel od Beatinho článku: sú to všetko inštruktori. Ďakujeme im za SVTS. Už nemáme na stretku problém zostaviť družstvá na túry tak, aby bol počet inštruktorov primeraný podľa obtiažnosti túry, podmienok a samozrejme aj dostatočný podľa Pokynu HZS č.9/2016.

Takže HURÁ, na budúci rok sa na vás tešíme zasa v júni na Štrbskom a už sme pre vás rezervovali dosť ubytka po prázdninách aj na štvrtok 12.septembra

peter(bodka)kalensky(kysláryba)gmail(bodka)com

 

Piatok – Majka na Kozom štíte kuká na Ioana na Lomničáku

Piatok – Ioan hľadá zábradlie kávu a koláč

Piatok – Stanka kufruje fix na Nemeckom rebríku

Piatok – na Nemeckom rebríku

Posledný zlaňák Beata dáva ľavou prednou

Posledný zlaňák do Medenej kotliny – Sylwia

Zostup na Medené lávky Silvia a Sylwia pózujú, Beata a Peter fotia

Domča, Paľo, sme v bare, kašli na špagáty a prines fľašku

Kosťa – cesta z baru do jedálne je ťažká

sobota – Borka odfukuje na skalke

sobota – Borka lezie na skalku

Sobota – Janka a Zuzka na skalke

sobota – vyhnanií z baru na Malý Kežmarský skončili na skalke

Stano neverí vlastným očiam

Svetlušky sa ponáhľajú spod Fľašky na večeru

Vrcholovka – Lomnický štít

Nedeľa – Domča ukazuje zuby na Nemeckom rebríku

Nedeľa – Katka ukazuje zuby na Ušatom sedle

Nedeľný čajový dýchanek na Jahňacom

V nedeľu na Jahňací

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *