Turistika na Kréte
Kréta – bájny ostrov bohov, najväčší grécky ostrov, známy ako raj dovolenkárov túžiacich po oddychu na plážach Stredozemného mora. Lenže na Kréte sa dá čas stráviť oveľa aktívnejšie ako vylihovaním na plážach alebo behaním po múzeách s antickými pamiatkami.
Kréta – bájny ostrov bohov, najväčší grécky ostrov, známy ako raj dovolenkárov túžiacich po oddychu na plážach Stredozemného mora. Na Kréte sa nachádza najjužnejšie položené miesto v Európe. Lenže na Kréte sa dá čas stráviť oveľa aktívnejšie ako vylihovaním na plážach alebo behaním po múzeách s antickými pamiatkami.
Celý ostrov je popretkávaný pohoriami. Tri najvyššie dosahujú nadmorskú výšku našich Nízkych a Vysokých Tatier. V západnej časti je mimoriadne zaujímavé pohorie Lefkaori (Biele vrchy – podľa zasnežených vrcholov) s najvyšším bodom 2453 m n.m. pripomínajúce tak trochu Júlske Alpy, v strednej časti Idi – Psiloritis s najvyšším vrcholom celej Kréty Timios Stavros 2456 m n.m. a nakoniec na východe pohorie Dikti – 2148 m n.m.
Návštevu Kréty je možné odporúčať v máji, pretože vtedy sa horské lúky a okolia ciest obalia do pestrofarebného koberca nádherných kvetov, z ktorých niektoré sú endemické. Práve v tomto období má návšteva ostrova a potulky prírodou neopakovateľné čaro. Počas ciest po ostrove akoby ste stále prechádzali botanickou záhradou.
Na Kréte sa dajú robiť minimálne 2 veľmi zaujímavé a svojím spôsobom náročné túry.
Po vyčerpávajúcej Samarii dobre padne tak trochu oddychový deň, v rámci ktorého je možné napríklad navštíviť vo východnej časti Kréty pohorie Dikti a jeho náhornú plošinu Lassithi s veternými mlynmi a jaskyňou, kde sa podľa minójskej mytológie narodil Zeus.
A potom už myšlienky vedú k najvyššiemu vrcholu Kréty. Návšteva hocakej krajiny by mala byť korunovaná výstupom na najvyšší vrchol. Je to cieľ, inšpirácia, je to túžba.
Pohorie Psiloritis je už zďaleka viditeľné zasneženými vrcholmi. Charakter pohoria je podobný skôr našim Nízkym Tatrám, samozrejme ako všade v Stredomorí sú kopce oveľa chudobnejšie na zeleň ako naše hory. Pravdepodobne najvhodnejší prístup k možnosti dostať sa najvyššie na Kréte je zo severovýchodnej strany. Od mesta Heraklión po diaľnici na západ, po pár kilometroch treba odbočiť smer Tilissos, Anogia. Z horského mestečka vedie pekná, ale uzučká asfaltka takmer ľudoprázdnou krajinou do horského strediska Nida. Po ceste stretávate iba pastierov oviec, krajina pripomína krasové oblasti Chorvátska. V májové ráno sa začína výstup traverzom cez príkry svah pomedzi kríky vľavo. Je tam síce nejaké značenie, ale to veľmi rýchlo stratíte. Po vstupe do úzkeho žľabu treba ísť len nahor.
Žlté kvietka podobné obrovským fialovým kvetom v Samarii vyrastajú niekde takmer zo snehu. Po výstupe na bočný hrebeň sa zdá, že vrchol by nemal byť ďaleko. Ale ste iba v štvrtine cesty. Hore na vedľajšom hrebeni je znova značenie medzinárodnej turistickej cesty, je tam akási križovatka turistických ciest. Keďže aj tak nemám podrobnú mapu, po 1 km znova strácam cestu a trmácam sa striedavo kamennými a snehovými poliami po akomsi vedľajšom hrebeni. Jediné, čo viem, že vrchol je niekde tam na západ-severozápad odo mňa. Konečne sa dostávam zbytočnou okľukou na hlavný hrebeň a v diaľke vidím na vrchole nejakú stavbu. Je to cieľ, konečne úplne na dosah. Tu stretávam pár turistov. Počasie je nádherné, je stále veľmi teplo.
|
Timios Stavros, 2456 m n.m. Na najvyššom vrchole je kamenná, podľa mňa nepoužívaná útulňa. Teraz v máji je vnútri takmer úplne zasypaná snehom. Vo vrcholovej knižke som z minulých rokov našiel zápisy aj českých a pár slovenských turistov.
Výstup nie je ničím mimoriadne zaujímavý, ani kopce nie sú moc fotogenické, ale je to predsa len dominanta, najvyšší vrchol najjužnejšieho ostrova Európy.
Z vrcholu vidieť južné pobrežie a Líbijské more. Dole to už ide ľahšie. Podľa značenia medzinárodnej cesty sa ide cez údolie stále ešte vo výške cez 2000m n.m. Tu na severnej strane hlavného hrebeňa je mierny, ale veľmi dlhý snehový žľab. Odhadom dĺžkou takmer 2 km a šírkou max 100 m. Prvé, čo mi napadlo – tu postaviť lyžiarsky vlek, to by bola nádherná májová lyžovačka. Je večer, ale pár kilometrov odtiaľto ešte za vidna nachádzam „lyžiarske stredisko“, prístupné po ceste, pripomínajúcej cestu pre nákladné autá zvážajúce kameň z kameňolomu. V lyžiarskom stredisku je jediný asi 300 m malý detský vlek, podľa vzhľadu dávno nefunkčný a pár budov tiež totálne schátraných. Pripomína to celé scénu ako z akčného hororového filmu. Rýchlo preč do civilizácie. |
Krátky pobyt a turistiku na bájnom ostrove je dobré si spríjemniť návštevou palmovej pláže na východnom cípe ostrova a kúpaním v nie práve najteplejšom mori. Ale veď pre turistu musí tých 19-20°C stačiť, no nie?
Adios, Kréta.