Vysokohorská turistika v Nórsku

Cieľom tejto turistickej akcie v zahraničí pre 40 účastníkov, bolo spoznanie divokej prírody v Nórsku a hlavne výstup na najvyšší vrchol Škandinávie – Galdhepingen vysoký 2469m. So svojimi dojmami sa chceme podeliť so všetkými čitateľmi.

V dňoch 19.7.–2.8.2002 členovia TJ Plynárne Žilina uskutočnili ďalšiu v poradí už dvanástu zahraničnú turistickú akciu, ktorej sa zúčastnili aj milovníci vysokohorskej turistiky z SPP závodov Senica, Nitra, Košice a členovia SVTS, KST regiónu Žilina.

Nórsko vzhľadom k svojej polohe a geografii sa zaraďuje na popredné miesto v návštevnosti turistov pre množstvo prírodných krás a zaujímavosti. Zaujímavú prírodu dopĺňajú kultúrne a historické pamiatky. Cieľom zájazdu bolo, spoznať aspoň časť z toho, čo Nórsko ponúka.

Prvou zástavkou podľa programu bolo mesto Lillehamer, dejisko XVII. ZOH v roku 1994. Nezabudnuteľný pohľad sa nám naskytuje na celé mesto a okolie po výstupe na štartovaciu časť skokanských mostíkov prekonaním 954 schodíkov. Po prehliadke pokračujeme v našej ceste do Národného parku Rondane.
Z odbočky v mestečku Otta stúpame údolím asi 15km pod 3 najvyššie pohoria národného parku, kde na parkovisku (850m) staviame stany a spoločnou kalorickou večerou sa pripravujeme na prvý výstup.

Ráno za mierne oblačného počasia, sa presúvame vyššie (1000m), odkiaľ pokračujeme peší po úzkej cestičke s miernym stúpaním 1,5 hod k chate Rondvassbu, nachádzajúcej sa pri jazere Rondvatnei (1220m n.m.).
Po sústredení celého roztiahnutého peletónu účastníkov a malom občerstvení stúpame strmým chodníkom na vrchol Storondenu (2138m). V druhej polovici výstupu, v nadmorskej výške cca 1800m postupne k strmým chodníkom pribúda hmla a silnejúci vietor, avšak odhodlanie účastníkov dosiahnuť vrchol druhého najvyššieho pohoria v NP Rondane prekonáva všetky tieto prekážky a po 5 hod výstupu si 36 účastníkov pripíja na dosiahnutý úspech. Dvaja účastníci zájazdu zdolali najvyšší kopec v národnom parku Ronslottet (2178m). Národný park Rondane bol vyhlásený v roku 1962 a pokrýva plochu 580km. Povrch vo väčšej časti predstavujú veľké skalné plochy, úzke rokliny a hlboké údolia. Vegetácia je chudobná a len v niekoľkých nižšie ležiacich lokalitách rastú smrekové, borovicové a brezové porasty. Fauna je druhové veľmi obmedzená a v nadmorskej výške nad 800m prevláda len niekoľko druhov lišajníkov.

Ďalší deň pokračujeme v ceste údolím Romsdalen, kde obdivujeme divokosť Nórskej prírody, ktorá tu dosahuje svojho vrcholu. Nebezpečné prúdy valiacej sa vody z trhlín vysokých skál, padajúcich z výšky aj niekoľko desiatok metrov vyvoláva v nás úžas a zároveň obdiv.
Cesta Trolov je jednou z najúchvatnejších úsekov Zlatej cesty. Ostré zatáčky prudko stúpajúcich ciest sú postrachom pre mnohých aj skúsených vodičov prekonávajúcich tento úsek cesty. Prekonaním obdivuhodných serpentín s výškovým rozdielom cca 800m dostávame sa do sedla Stigora, kde sa nachádza rozsiahle jazero z ktorého sa valí obrovský prúd vody a vytvára v strmom teréne početné vodopády. Po krátkej prestávke na prehliadku vodopádov a figurín legendárnych obyvateľov Nórska – Trollov, pokračujeme do mestečka Geiranger. Mestečko ležiace v peknom údolí Orlej cesty na okraji Geirangerfjordu patrí medzi najnavštevo-vanejšie mesta v Nórsku.
Jeden a pol hodinová plavba loďou po fjorde i nám umožnila spoznať vysoké a strmé skalné steny, na ktorých padajúca voda vytvára obrovské vodopády z ktorých sú najznámejšie „sedem sestier“, „nevestin závoj“.
Po ukončení plavby pokračujeme do malého mestečka Lom, kde nachádzame pozoruhodné množstvo kultúrnych pamiatok. Okrem kultúrnych pamiatok v areály skanzenu nachádzame množstvo pravých dubákov, ktoré vyvolávali radosť v očiach nielen našich hubárov.

Ďalší cieľ nášho zájazdu je Národný park Jotunheimen a najvyšší vrchol Škandinávie Galdhepingen (2469m). NP Jotunheimen (v preklade Domov obrov) bol vyhlásený v roku 1980 s rozlohou 1145km2. Väčšia časť povrchu je celoročne pokrytá ľadovcom, čo pri častom snežení aj v letných mesiacoch vytvára ideálne podmienky pre celoročné lyžovanie.
Výstup na Galdhepingen začína od chaty Juvasshytta (1800m) postavenej na širokom sedle, ku ktorej sme sa dostali autobusom po zaplatení vysokohorského mýta. Na čiastočne upravenom parkovisku za pravého zimného počasia s hustým snežením, odstavujeme autobus, staviame bivak a hľadáme informácie o podmienkach výstupu.
Z informačných oznamov sa dozvedáme, že v ľadovci po ktorom sa od chaty na najvyšší vrchol prechádza je väčšie množstvo hlbokých trhlín naplnených vodou s tenkou vrstvou ľadu, čo zvyšuje nebezpečenstvo pri výstupe.

Nasledujúci deň ráno pripravujú sa prvé 2 lanové družstva k výstupu na vrchol Galdheipingenu. Drobný dážď striedajúci sa s občasným snežením vyvolávali v nás pochybnosti úspešného výstupu. Okolo deviatej hodiny sa počasie začalo podstatne zlepšovať a prvých 12 účastníkov sa vydáva na výstup. Za necelú polhodinku sa vydáva na výstup aj druhá 9 členná skupina v ktorej vystupuje aj 12 ročný Boris Kavecký. V obidvoch skupinách sú skúsení vysokohorský turisti, ktorí bezpečne prechádzajú ľadovcom. Po 3 hodinách výstupu 21 šťastlivcov nášho kolektívu sa radovalo z pohľadu z najvyššieho vrcholu Škandinavie na prekrásne scenérie okolitých končiarov, vypínajúcich sa nad 2 000m v rozsiahlom Národnom parku Jotunheimenu.

Nasledujúci deň ráno za hmlistého počasia a dosť silného vetra sa vydáva na zdolanie najvyššieho vrcholu ďalších 21 členov nášho kolektívu. Vystupujú tesne za sebou dve lanové družstva. V jednej z nich sú aj najmladšie účastníčky nášho zájazdu 10 ročná Zuzka Kavecka a 11 ročná Hanka Šutá, ktoré vedie senior Zdenko Šlauka. Všetci im prajeme šťastný výstup.
Naše priania sa splnili, keď všetci vystupujúci dosiahli vrchol najvyššieho pohoria „Obrov“ Galdephingen (2469m). Po prvý kráť v histórii našej zahraničnej turistiky sa stalo, že na hlavný vrchol zájazdu vystúpili všetci účastníci zájazdu.
Vo večerných hodinách schádzame od chaty Juvasshyta (1800m) do údolia k mestečku Boverkinn, kde v poraste širokých borovíc staviame bivak. Na oslavu úspešných výstupov dopíjame posledné víno a po dobrej spoločnej večery a niekoľkých slovenských pesničkách ukladáme sa na zaslúžený odpočinok.

S vychádzajúcim slniečkom pokračujeme do dedinky Jostedal údolím Jostedalen prezrieť si najväčší ľadovec v Európe. Jeho rozloha je 487km2 a hrúbka ľadu dosahuje neuveriteľných 300m. Od roku 1991 patrí do Národného parku Jostedalsbren, ktorého celková rozloha je 1230km2. Z dedinky je jeden z 24 výstupov na ľadovec a nachádza sa tu informačné stredisko a múzeum z histórie a súčasnosti ľadovca a turistiky. Celodennou prehliadkou tlačiaceho sa ľadovca do doliny, hučiacich potokov valiacich sa z ladov končíme pobyt a presúvame sa do mestečka Ovre Ardal ležiaceho na južnej časti NP Jotunheimen.

Údolím Utladalen sa znova dostávame do NP Jotunheimen, v srdci ktorého sa nachádza najvyšší vodopád Nórska Vetisfossen, kde mohutný prúd vody padá neprerušene z výšky 275m. Z údolia vodopádov a ohlušujúcich potokov sa presúvame späť do mestečka Ardal, odkiaľ pokračujem romantickou krajinou, južnej časti NP Jotunheimen s množstvom zasnežených hrebeňov a rozsiahlych jazier. Pohľadom na posledné dvojtisícky a nórsky „materhorn“ lúčime sa s vysokohorskou drsnou, ale krásnou krajinou a smerujeme do hlavného mesta Oslo. Prehliadkou mesta Oslo končíme naše putovanie po Nórsku a zastavujeme sa až Švédskom mestečku Goteborg. Prezeráme si hokejovú halu Scandinavium, v ktorej naši hokejisti získali titul majstra sveta. V záverečnom zhodnotení nášho dvanásteho zahraničného zájazdu kladne hodnotíme výber krajiny a jej lokalít. Vybrali sme krajinu, kde sa nachádza množstvo zaujímavých a nenarušených prírodných krás a kde vytvorenie podmienok pre domácich i zahraničných turistov sa stalo skutočnosťou. Kladne hodnotíme, že sa stretol kolektív, ktorí prekonávaním vrtochov počasia a vlastnej únavy zúčastňoval sa všetkých plánovaných podujatí.

Za dosiahnuté úspechy sa chcem aj touto cestou poďakovať všetkým , ktorí sa materiálne a organizačne na zájazde podieľali. Poďakovanie patrí aj naším vodičom, ktorí nás sprevádzali nielen za volantom, ale i pri výstupoch a všetkým účastníkom za vytvorenie dobrého kolektívu a atmosféry, ktorá nás sprevádzala počas celého zájazdu.

Anton Rechtorík